Židia a impérium
Urodzené dámy a páni, priatelia!
Je to pre mňa, ako bezvýznamného publicistu z ďalekej Džaffy,
veľká česť, že mám možnosť prihovoriť sa Vám v tomto starodávnom
príbytku demokracie a aristokracie, navzájom sa prelínajúcej, a
rád by som sa dnes poďakoval môjmu hostiteľovi, môjmu drahému
bratovi, jeho lordstvu Názirovi Ahmedovi z Rotherhamu tu, v
chladnom Yorkshire.
Takisto by som rád ocenil iného drahého
priateľa, sira Robina lorda Phillimorea, lebo priateľstvu s ním
vďačím za svoju lásku a za porozumenie Anglicka. Bol som vtedy
len mláďa, mladý novinár, ktorý prišiel pracovať do Vašej
uznávanej BBC a lord Phillimore bol mojím mostom a sprievodcom k
dobrým starým anglickým Pickwick Papers, pretože mal dom na tom
najanglickejšom kúsku zeme, v blízkosti Henley-on-Thames. Tak sa
Anglicko stalo láskou mojej mladosti; anglické krčmy, kde
servírujú pivo Brakespear Old Fashioned ale, úhľadné zelené
štvorce Kensingtonu, kde som žil, mliečne fľaše na schodíkoch do
domu, výrazná vôňa slaniny s vajcom a spálenej raňajšej hrianky,
príjemný pocit pri listovaní stránkami denníka Guardian,
bohorovný pokoj Angličanov, milé devy, schopné navrhnúť vám
manželstvo a prihotoviť milú šálku čaju v tom najmenej vhodnom
okamihu, vaši muži so zmyslom pre fair-play, zelené, sladké a
tak trochu vidiecke Anglicko Blakea, Hopkinsa, Waugha a G. K.
Chestertona, Anglicko ako protiklad impéria.
I keď ja mám Anglicko veľmi rád, impérium sa
mi vôbec nepáči. Impérium to bol zlovestný vynález 19. storočia.
Impérium zruinovalo Irak a používalo otravné plyny proti jeho
občanom dávno pred súčasnou ofenzívou Bush-a-Blair. Žiadna
krajina sa nenachádzala príliš ďaleko alebo príliš blízko nato,
aby sa mohla cítiť bezpečná pred imperiálnym útokom: od
Šimonoseki v južnom Japonsku po Gondor v etiópskych horách, od
Pekingu po Archangelsk, od rybárskeho mesta Oriente v Brittany
po Bagdad, od Dublinu po Kandahár, od Drážďan v Sasku po Akku v
Palestíne, impérium ich všetkých bombardovalo. A ja nemám na
mysli nejaké dávno zabudnuté dni kráľovnej Anny, ale posledných
150 rokov, odkedy sa vlády u Vás zmocnil sionistický vládca lord
Beaconsfield.
V našej krajine, v Palestíne, je to súčasné
utrpenie veľkou mierou zavinené imperiálnou intervenciou. Prvá
intifáda, veľké arabské povstanie v rokoch 1936-39, vyvolala
hrozba sionistického obsadenia a imperiálne sily ho veľmi kruto
potlačili. Zabili, popravili, obesili a vyhnali vtedy z domoviny
tisíce domorodých Palestíncov. Arabskú porážku, al-Nakba v roku
1948, nemožno pochopiť bez kontextu s predchádzajúcou
imperiálnou vojnou proti Palestíncom. Sionistické armády začali
s ťažením proti odzbrojenej, krvácajúcej, bezmocnej vidieckej
populácii, ktorej elitu a najlepších bojovníkov impérium
zlikvidovalo.
Mohli by ste povedať: Ale načo by sme si na
to mali teraz spomínať? Lenže my minulé deje nemôžeme ignorovať
a to preto, lebo impérium je stále ešte tu. To migrovalo ako
monštruózny parazit po tom, čo už vysalo z Britov šťavu. Svoj
kapitál preniesli do Washingtonu a New Yorku, zatiaľčo Anglicko
stále zostávalo úslužnou súčasťou impéria, akýmsi Gréckom novej
rímskej ríše alebo skôr Tyre pre nové Kartágo. Nielenže Vaša RAF
pomáha Američanom, ale Vaša BBC, ktorá bola kedysi vzorom
objektívnosti, sa stala propagandistickým nástrojom nového
impéria.
Ja som sem neprišiel preto, aby som Vás
odsudzoval, ale aby som Vám vyjadril sústrasť, pretože Anglicko
je tiež jednou z imperiálnych obetí. Po prvý raz som prišiel do
Vašej krajiny pred 30-timi rokmi a odvtedy Vás už impérium
požiera rovnako, ako všetkých ostatných. Londýn sa premenil na
beztvárne, kozmopolitické mesto, Vaše filmové umenie zničili,
ulíc sa zmocnili medzinárodné siete obchodov, Vaše denníky
patria sionistom a je tu nebezpečenstvo, že Angličanov premení
to imperiálne bremeno na ľudský prach, ako v prípade Rimanov a
Macedóncov v minulosti, ktorých teraz budú nasledovať
Američania.
Impérium nie je veľmi prívetivé k obyvateľstvu, ani k svojmu
vlastnému v domovskej krajine. Vezmime si napríklad Palestínu.
Tisíce mladých Britov položilo život kvôli tomu, aby obsadili
Palestínu a potom ju dali Židom. Dopustili sa pritom mnohých
ukrutností, pozabíjali mnohých domácich a vnucovali v Palestíne
nadradené postavenie Židov. A nedočkali sa za to žiadneho vďaku.
Starší si možno pamätajú následný sionistický teroristický útok
na britských vojakov, na zavraždenie lorda Moyneho; možno si
pamätajú dvoch britských seržantov, ktorých Židia uniesli a
obesili a potom ich mŕtvoly zabijaci zohavili a nastražili pod
ne výbušniny. Menachem Begin, náš bývalý premiér, bol na toto
mimoriadne pyšný. Mladší ľudia o tomto ani nevedia, pretože
Vašich médií, tej mysle a nervového systému krajiny, sa zmocnili
sionisti ako Conrad Black a Murdock a tí nedovolia, aby si to
niekto pripomínal.
...Nové impérium, ešte väčšmi ako to staré,
operuje na ideologickej a teologickej úrovni v duchu judaických
hodnôt. S týmto sa ja pokúšam vysporiadať, pretože prílišný
dôraz na etnický a náboženský pôvod osoby je nielenže nesprávny,
ale často vedie na scestie. Veru tak; tými najväčšími
nepriateľmi judaických hodnôt sú často ľudia židovského pôvodu.
Dovoľte, aby som spomenul sv. Pavla, Karla Marxa a Simone
Weilovú preto, aby som ujasnil, čo tým myslím. Ďalším príkladom
môže byť sir Carl Popper, Váš kolega, ktorý označil judaický
koncept o vyvolenosti za "ohavný". Takisto odmietol, keď mu
navrhli, že ho chcú uviesť v Židovskej ročenke, a to preto, ako
hovoril, že on v rasu neverí a nemá nič spoločné s hodnotami
židovskej viery - i keď sám má židovský pôvod. Nesústreďujme sa
na etiku, dívajme sa na ideológiu. Pokiaľ ide o Vás, tak Michael
Howard je menej judaický, než Tony Blair, pretože ten prvý
namieta proti odstráneniu britských slobôd a proti tvrdej anti-muslimskej
legislatíve, kým ten druhý vtiahol túto krajinu do irackej vojny
za záujmy Izraela.
...Jedným z dôvodov je, že Židom sa impérium
páči. Keby si mali vybrať medzi Anglickom a impériom, dali by
prednosť impériu. ...Franz Jozef, posledný cisár
rakúsko-uhorského impéria zvykol hovorievať, že Židia sú jeho
najvernejšími poddanými. Vo Vašej krajine bol Disraeli rovnako
pyšný na svoj židovský pôvod, ako aj oddaný budovaniu impéria.
Istý židovský vtip hovorí o dvoch židovských
bratoch v revolučnej Odesse. Jeden emigroval do Anglicka a
urobili ho cisárom ríše; druhý zostal v Rusku a trpel rovnako
ako ostatní. Potom toho v Rusku pozval brat do Londýna. Prišiel,
dostal britské občianstvo, dobre sa cítil, išiel sa prejsť do
Covent Garden, možno i do paláca. A večer, keď prišli domov,
ruský brat sa rozplakal. "Ale veď neplač!", hovorí mu anglický
brat, "Ty si mal svoj život, ja svoj; to mohlo byť aj naopak."
"Ty mi vôbec nerozumieš.", hovorí ruský brat. "Ja plačem preto,
lebo sme stratili Indiu!"
Touto láskou k impériu možno vysvetliť, prečo
Židia tak ľahko menia objekt svojej oddanosti - veru tak; tí
istí ľudia, ktorí boli za ruské, francúzske alebo britské
impérium, sú teraz horlivými stúpencami amerického. Jednoduché
mysle to označujú za "zradcovské správanie", ale v skutočnosti
je to láska k impériu ako takému a vôbec nezáleží na tom, kto je
jeho otitulovanou hlavou: Židia sú pre impérium dobrí dovtedy,
kým si myslia, že impérium je dobré k nim. ...
Izrael Šamír, izraelský publicista
___________________________
(v prejave na pôde britskej snemovne lordov,
Westminster, 23. februára 2005)
http://www.thetruthseeker.co.uk/print.asp?ID=2824
|